Majitelia/-ky a personalisti/-ky českých firiem na území Prahy majú o problematike rovných príležitostí len povrchné znalosti a nepovažujú ju za dôležitú. Vyplynulo to z výskumu, ktorý realizovala Gender Studies, o.p.s. v spolupráci s výskumnou agentúrou SC&C v máji a júni 2006 ako súčasť svojho projektu "O rovnosti s firmami".
Tento projekt je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom a štátným rozpočtom ČR.
Podobný výskum Gender Studies, o.p.s. iniciovala na začiatku roku, kedy sa jej pozornosť sústredila na vnímanie a praktikovanie rovných príležitostí v zahraničných firmách v Českej republike. Tentokrát Gender Studies, o.p.s. zaujímala situácia v rýdzo českých firmách, ktoré, na rozdiel od tých zahraničných, nemajú možnosť (a ani tlak) preberať know-how v oblasti diverzitnej politiky od svojich materských inštitúcií. Použité metódy výskumu boli kvalitatívne - kombinovali sa sústredené diskusie s hĺbkovými rozhovormi. Rekrutácia mierila k rôznorodému zastúpeniu respondentov - výskumu sa zúčastnili firmy rôznych veľkostí i oboru činnosti, aby odhalili spektrum možných typických názorov.
Rovné príležitosti sú luxuz
Ukázalo sa, že respondenti/-ky pod pojem rovné príležitosti na trhu práce zahŕňajú dodržiavanie rovnakých podmienok pre ženy a mužov v troch oblastiach: pri nábore nových zamestnancov/-kýň, pri mzdovom ohodnotení a pri kariérnom raste. Zlaďovanie osobného a profesného života skôr nevnímajú ako súčasť tejto problematiky.
Najväčšie názorové rozdiely v tejto oblasti výskum zaznamenal medzi zástupcami/-kyňami malých a stredných firiem na jednej strane a firiem veľkých na strane druhej. Malé a stredné firmy opísali rovné príležitosti ako otázku, ktorá ich nepáli, na ktorú nemajú dostatok finančných prostriedkov, a ktorú považujú za zodpovednosť štátnych inštitúcií a nie svoju vlastnú. Veľké firmy spravidla už uvažujú aspoň rámcovo o tom, ako si získať a udržať loajálnosť zamestnancov/-kýň, pretože si uvedomujú náklady, ktoré im prináša prílišná fluktuácia a nový nábor.
Všetci respondenti/-ky sa pri tom zhodli na tom, že o politike rovných príležitostí zatiaľ v Českej republike nemožno uvažovať ako o etickej záležitosti, ale len pragmaticky a tržne ako o otázke možných nákladov a ziskov pre firmu. S dosť razantným odmietaním sa väčšina respondentov/-iek postavila k afirmatívnej akcii, ktorú, aj pre jej nedostatočné pochopenie, vnímali, ako niečo, čo v konečnom dôsledku ublíži ženám samotným.
Dosť zarážajúcim zistením pri výskume bola zo strany respodentov/-iek (hlavne z malých a stredných firiem) relatívna vysoká neznalosť českých zákonov, ktoré zamestnávateľom udeľujú povinnosť dodržiavať vo firmách rovné príležitosti. Z toho pramení aj časté pochopenie rovných príležitostí ako luxuzu a nadštandardu, ako niečoho, čo je naviac, a teda nie nevyhnutné pre chod firmy. Hlavne nábor sa ukázal ako problematická sféra, kde, napriek nezákonnosti týchto javov, české firmy pracovné pozície inzerujú genderovo nekorektným spôsobom a pri prijímacích rozhovoroch kladú, hlavne uchádzačkam, otázky súvisiace s rodinnými pomermi. Nábor je naviac, ako výskum potvrdil, silne ovplyvnený genderovo stereotypným myslením, ktoré svojím delením profesií na "mužské" a "ženské" podporuje horizontálnu segregáciu českého pracovného trhu.
Ako rovné príležitosti (ne)fungujú v praxi?
Aj keď respondenti/-ky popreli, že by v ich firmách existovala genderová platová nerovnosť (ale podotkli, že si myslia, že sa všeobecne v českej spoločnosti vyskytuje), analýza výpovedí potvrdila, že k platovej nerovnosti žien a mužov môžu viesť aj iné cesty, než len otvorená a priama diskriminácia. Výskum ukázal, že platové rozdiely môže spôsobiť množstvo nadčasov, ktoré muži, pre absenciu tlaku starostlivosti o domácnosť a deti, zvládajú ľahšie než ženy. Vedie k ním aj prelínanie pracovných pozícií v malých a stredných firmách, kde je ťažké nájsť porovnateľné pozície, a prístup zamestnankýň, ktoré sa častejšie než muži ostýchajú vyjednať si vyšší plat.
Výskum ilustroval, že české firmy zamestnancom/-kyniam dosť bežne vychádzajú v ústrety, čo sa týka flexibilnosti pracovnej doby. Skrátené úväzky sú naopak vnímané ako dosť problematické z hľadiska nákladov a organizácie práce. Práca z domova, aj keď nie je v českých firmách príliš častá, má skôr podobu individuálnej dohody než oficiálnej a formalizovanej firemnej politiky. So ženami (respondenti/-ky neuviedli príklad otca na otcovskej dovolenke) na materskej dovolenke české firmy len výnimočne udržiavajú intenzívnejší než minimálny kontakt. Prístup je tiež daný aj pozíciou ženy vo firemnej hierarchii.
Zamestnankyniam v strednom a vyššom managemente je počas materskej dovolenky ponechané viac benefitov (napr. firemný notebook, mobil, auto) než ženám, ktoré sú vo firme postavené nižšie. Respondenti/-ky vo výskume priznali, že ich firmy o založení firemných materských školiek a detských kútikov buď zatiaľ neuvažovali alebo po zvážení nákladov a zákonných požiadavkov na ich vznik, od nápadu upustili. Mnohí si ťažko predstavovali výhody firemnej materskej škôlky, ktorá by, v ich očiach, znamenala predovšetkým nepraktické vodenie detí do škôlky ďaleko od miesta bydliska.
Veľkou novinkou pre zástupcov/-kyne českých firiem bola informácia o existencii mentoringových programov pre ženy a vôbec špeciálnych opatrení podporujúcich kariérny rast žien. Považujú ich zväčša za nepotrebné a domnievajú sa, že rôzne školenia a kurzy majú byť (a sú) otvorené všetkým zamestnaným, ktorých práca dané vedomosti vyžaduje, a teda nie nejako genderovo vymedzené. Najmä u veľkých firiem sa ukázalo, že prienik prvej ženy do top managementu alebo na pozíciu tradične okupovanú len mužmi môže mať na genderovú firemnú kultúru blahodárny vplyv. Sexuálne obťažovanie na pracovisku bolo respondentami/-kami výskumu označené za vykonštruovaný problém - názor, ktorý vedie k tomu, že české firmy nepracujú na jeho prevencii a nemajú, v prípade potreby, pripravený krízový plán.
Výskum pomohol Gender Studies, o.p.s. pochopiť, že české firmy budú vyžadovať špecifický prístup pri diskusii o rovných príležitostiach a implementácii rovných príležitostí do firemnej politiky a praxe. Vzhľadom na malú informovanosť a nedostatočné pochopenie tejto problematiky je nutné českým firmám vysvetliť podstatu rovnosti na trhu práce a genderových súvislostí zlaďovania osobného a profesného života. Je tiež potrebné, aby si české firmy uvedomili, že mnohé z názorov, ktoré v tejto oblasti zastávajú, nie sú racionálne podložené, ale sú len odrazom predsudkového a genderovo stereotypného myslenia, ktoré napokon ublíži najviac firme samotnej. Aby pomohla firmám dospieť k tomuto cieľu, bude Gender Studies, o.p.s. i naďalej poskytovať bezplatné informácie firmám, ktoré sa o programoch rovných príležitostí budú chcieť dozvedieť viac, ako aj poradenstvo pri ich prípadnej implementácií do firemných štruktúr.
Záverečnú správu z výskumu nájdete na: http://www.genderstudies.cz/download/vyzkumna_zprava.pdf
Líbil se Vám článek? Přihlaste se k odběru zpravodaje (zdarma).